Obec Topoľčianky leží v údolí rieky Žitavy, obklopenom od severozápadu pohorím Tribeč a od východu Pohronským Inovcom. Na severnom konci obce sa rozprestiera rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaný monumentálny klasicistický kaštieľ.
Za rodný list Topoľčianok sa považuje listina obchôdzky majetkov nitrianskej kapituly z roku 1293, kde obec figuruje pod názvom TOPOLCHEN PARVUM. Prvým zemepánom a zakladateľom rodu pánov z Topoľčianok bol comes Haslav.
V roku 1990 sa uskutočnil na nádvorí zámku archeologický výskum, ktorý odokryl niekoľko vrstiev oveľa staršieho osídlenia tejto lokality. Objavil aj základy najstaršej kamennej architektúry z 13. storočia a zo storočí nasledujúcich, keď sa k pôvodnej stavbe pristavovali ďalšie časti podľa potrieb obrany pevnosti. Od roku 1561 boli Topoľčianky na takmer 200 rokov sídlom Tekovskej župy a pevnosť hrala dôležitú úlohu v obrane proti Turkom. Vtedajší jej majiteľ Ján Topoľčiansky, zvaný Turkobijca, ju dal prestavať na starých základoch. V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú väčšiu stavebnú úpravu renesančného zámku gróf Ladislav Rákoczi spolu so svojou manželkou Alžbetou, rod. Grófkou Bánffy, o čom svedčí ich aliančný erb nad východnou bránou vstupu do zámku s latinským nápisom z roku 1662.
V polovici 18. storočia za vlády kráľovnej Márie Terézie sa stali majiteľmi zámku a celého panstva grófi Keglevichovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1890. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich, tekovský župan, dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo zámku a v rokoch 1818 – 1825 postavil na jeho mieste klasicistický trakt podľa projektu viedenského architekta Alojza Pichla. Toto klasicistické krídlo kaštieľa sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku.
V 20. rokoch minulého storočia sa zámok stal letným sídlom prezidentov republiky. Významný slovenský architekt Michal Milan Harmic veľmi citlivo nadstaval nad renesančný trakt manzardové apartmány pre početných prezidentských hostí a návštevníkov. Prvý prezident ČSR – T. G. Masaryk chodieval do Topoľčianok takmer každý rok svojej prezidentskej funkcie od roku 1923, a to pravidelne na dva mesiace, obvykle v auguste a v septembri. Bol to pobyt nielen rekreačný,ale aj pracovný. Posledným z prezidentov, ktorí využívali príjemné prostredie topoľčianskeho zámku bol v roku 1951 Antonín Zápotocký.
Z klasicistického krídla sa stalo múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, ako obrazov, starých hodín, keramiky, kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, zbraní. Všetok mobiliár zámku je pôvodný tak, ako ho tu zanechali poslední šľachtickí majitelia zámku a panstva – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I., pri svojom odchode zo Zámku v októbri 1918.
Tri renesančné krídla zámku s manardovou nadstavbou slúžia v súčasnosti ako hotelová časť. Ich prízemné časti slúžia ako jedálenské a spoločenské miestnosti.
V päťdesiatych rokoch pracovníci štátnej pamiatkovej starostlivosti preinštalovali nábytok a ostatné exponáty tak, aby každý salón bol podľa možnosti zariadený nábytkom a doplnkami rovnakého slohu a toho istého historického obdobia. A tak návštevník prechádza postupne salónmi s nábytkom renesančným, barokovým, rokokovým, klasicistickým, resp. luiséznym a napokon biedermeierovským s doplnkami ešte aj secesnými. Celkove poskytuje táto inštalácia dobrý obraz jednotlivých slohov. To isté možno povedať aj o obrazovej výzdobe salónov, jednak originálov, medzi ktorými sú aj dobové portréty majiteľov zámku – grófov Keglevichovcov, jednak kópií – všetky sú podľa originálov z galérie Pitti vo Florencii. Väčšina obrazov sú oleje – krajinomaľby od rozličných domácich a zahraničných maliarov. Obrazovú výzdobu dopĺňajú desiatky litografií, drevorytov, medzirytín a iných grafických listov.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia zbierky keramiky, najmä porcelánu – je tu jedna z najväčších zbierok keramiky na Slovensku. Zbierky sú rozmiestnené po všetkých salónoch. Najviac je zastúpený porcelán Meissen a porcelán viedenský, potom berlínsky, anglický ( Minton, Worcester, Stanffordshire), čínsky, v menších počtoch francúzsky (Sévres), taliansky ( Capo di Monte Neapol), maďarský ( Herend), nemecké výrobky z Hochstu, porcelán japonský, z Ludwigsburgu, porcelán z Moskvy ( Garder), z českého porcelánu sú zastúpené Karlovy Vary, Slavkov, Stará Role, Březová, zo Slovenska keramika habánska a stupavská.
V salónoch je aj 13 starých slohových hodín, jedny z nich sú pravidelne v prevádzke. Salóny sú vyzdobené aj viacerými slohovými zrkadlami.
Pozornosť návštevníkov púta aj zámocká knižnica, založená grófom Jánom Keglevichom. Knižnica bola pôvodne vo Viedni v jeho tamojšom paláci, odkiaľ si ju po dokončení stavby kašieľa v roku 1825 postupne preniesol do Topoľčianok. Vtedy mala okolo 10 000 zväzkov. Je prevažne náuková, vedecká, so spismi francúzskych, anglických, nemeckých, osvietencov, s encyklopédiami, botanickými a zoologickými atlasmi a pod. Po zakladateľovi dopĺňali knižnicu aj jeho syn Štefan a arcivojvoda Jozef August Habsburg, až do roku 1918, takže knižnica má dnes vyše 14 000 zväzkov. Takmer celá polovica kníh je nemecká, jedna štvrtina francúzska, menej je kníh maďarských, latinských a gréckych, anglických a talianskych. Je tu aj prvá slovenská gramatika – Grammatica slavica od Antona Bernoláka, vydaná v Bratislave v roku 1790. V knižnici je aj vzácny exemplár Kralickej biblie – pražské vydanie z roku 1613.
Knižnica je historická, jedna z mála v úplnosti zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Používa sa na výskumné a vedecké účely.
Súčasťou zámku je Zámocká kaplnka, vystavaná v r. 1662 v severozápadnej bašte. V kaplnke sa nachádza pozoruhodný obraz jej zakladateľky Alžbety Rákoczy na posmrtnom katafalku z roku 1663. Od roku 1686 je kaplnka významným pútnickým miestom na Slovensku.